Justín, mučeník

Svätý

Sviatok: 1. jún

* okolo 100 Flavia Neapolis, dnes Nablus, Palestína

† okolo 165 Rím

Atribúty: palma

Význam mena: čestný, poctivý (lat.)

Patronát: Patrón filozofov

Sv. Justín sa narodil okolo roku 100 v meste Flavia Neapolis (biblický Sichem), dnes Nablus v Sýrskej Palestíne. Jeho rodina bola pohanská. V mladosti študoval pohanských básnikov, rečníkov, dejepiscov a filozofov. Kvôli štúdiu odcestoval do Atén, do centra vtedajšej kultúry. Počúval viacero filozofov, ktorí boli zástancami stoicizmu, peripatetizmu, pytagorejcov a platonikov. Zakotvil u platonikov, učenie Platóna sa mu zdalo najviac zodpovedajúce skutočnej pravde. Raz, ako tak na morskom brehu rozmýšľal o tomto učení, stretol zrazu neznámeho starca. Ten sa dal s ním do reči o otázkach filozofie a ľudského šťastia. Starec mu dlhšie potom rozprával o kresťanskej pravde a odporučil mu, že ak chce naozaj poznať pravdu, nech sa modlí a študuje kresťanské knihy. Hoci Justín počul o kresťanoch rôzne nepravdivé chýry – vraj sa na nočných bohoslužbách dopúšťajú orgií a jedia ľudské mäso, začal sa zaujímať o toto učenie. Zašiel na súdne pojednávania s kresťanmi, ktorých odsúdili pre ich vieru. Dojímalo ho, že sa nechceli vzdať svojho presvedčenia. Keď to videl, povedal si: „nie je možné, aby títo ľudia boli oddaní neprávostiam a telesnosti!“ Rozhodol sa stať sa kresťanom. Rok a miesto jeho krstu však nepoznáme. Možno to bolo v Efeze v Malej Ázii okolo roku 130.

Justín ďalej žil svätým a prísnym životom a zo všetkých síl sa snažil šíriť Kristovu múdrosť a pravdu, najmä medzi vzdelanými ľuďmi. Vo svojich spisoch sa často obracia na rímskych a gréckych filozofov. Aj po krste si obliekal plášť filozofov, navštevoval hlavné kultúrne strediská rímskej ríše, zakladal školy podľa vzoru vtedajších filozofických škôl a učil všetkých, ktorí k nemu prichádzali. Takto sa stal apologétom (obhajcom viery kresťanov). Napísal veľmi veľa spisov, krížom-krážom precestoval celé rímske impérium. Žiaľ, z jeho diel sa zachovalo veľmi málo – názvy poznáme z Euzébiových Cirkevných dejín, takmer úplné diela sa nám zachovali len tri: dve Apológie a Dialóg so Židom Tryfónom. Prvá Apológia je určená pre cisára Antonia Pia (138-161). Justín v nej obhajuje kresťanov a vyvracia klebety o nich. Poukazuje na skutočný spôsob života kresťanov, na pestovanie čností, čestný život. Na základe tejto Apológie potom cisár zakázal mučiť kresťanov a habať im majetky kvôli ich presvedčeniu. V Dialógu so Židom Tryfónom dokazuje, že život a učenie Krista je naplnením Starého zákona, že on je pravým, pred stáročiami prisľúbeným Mesiášom. Druhú Apológiu poslal cisárovi Markovi Auréliovi a Luciovi Comodovi. V nej sa tiež zastáva kresťanov, vysvetľuje kresťanské obrady, opisuje čisté mravy, dobročinnosť, starosť o chorých atď. Onedlho potom mal verejnú dišputu s pohanským filozofom Krescenciom. Justín ho svojimi argumentmi premohol a zahanbil. Krescencius sa urazil a udal ho. Rímsky prefekt Junius Rusticus dal Justína uväzniť spolu s jeho šiestim žiakmi. Nútil ich obetovať pohanským bohom. Ale ani vyhrážkami ich k tomu nedonútil. Nakoniec ich odsúdil na smrť. Všetkých zbičovali a nakoniec sťali. Presný rok ich smrti nepoznáme, ale predpokladá sa, že to bolo roku 165 za čias vlády Marka Aurélia.

zdroj: zivotopisysvatych.sk