Sviatosť krstu
Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Sv. BAZIL VEĽKÝ, biskup a učiteľ Cirkvi
Bazil Veľký, biskup, učiteľ Cirkvi
Svätý
Sviatok: 2. január
* 330 Cézarea, Kapadócia, dnes Kayser, Turecko
† 1. január 379 tamtiež
Význam mena: kráľ, kráľovský (z gr.)
Atribúty: odev mnícha, knihy, lebka
Patrón nemocničných pracovníkov, detí, východného mníšstva, námorníkov
Sv. Bazil Veľký sa narodil v Cézarei v Kapadócii v r. 330 (dnes Kayser v Turecku). Bol jedným z desiatich detí sv. Bazila Staršieho a sv. Emmelie. Niekoľko jeho bratov a sestier bolo tiež vyhlásených za svätých. Navštevoval školu v Cézarei, neskôr v Konštantínopole a v Aténach, kde sa v r. 352 zoznámil so sv. Gregorom Naziánskym. V roku 356 na naliehanie svojich priateľov si otvoril rečnícku školu vo svojom rodnom meste Cézarei, kde učil právo a staral sa o výchovu mládeže. Zanedlho sa stal známym a požíval slávu ako jeho otec, ktorý mal svojho času tiež rečnícku školu. No Bazila svetská sláva netešila. Začal navštevovať pustovníkov, ktorí žili na púšťach v Sýrii, Mezopotámii, Palestíne a Egypte, a stal sa ich veľmi pozorným a pokorným žiakom. Keďže sa okolo neho začalo zhromažďovať čoraz viac nasledovníkov, ktorí tiež túžili po dokonalejšom živote, v roku 360 napísal pre nich pravidlá a záväzný poriadok. Pravidlá vybudoval na základe troch sľubov, ktoré členovia skladali: čistota, chudoba a poslušnosť. Takto položil základy organizovanému životu rehoľníkov. Jeho sestra Makrína zase podobne zorganizovala ženské kláštory. Aj pre nich napísal Bazil pravidlá. Takto reformované mníšstvo sa potom rozrastalo ďalej.
Medzitým sa Bazil dozvedel, že v jeho rodnom meste sa rozpútala búrka proti pravej náuke Cirkvi. Starý a bojazlivý cézarejský biskup Dianeos v roku 361 podpísal ariánske znenie vyznania viery, v ktorom sa popieralo božstvo Ježiša Krista. Bazil sa ihneď ponáhľal domov a biskup po rozhovoroch s ním svoj omyl odvolal. Zakrátko na to zomrel. V roku 362 si ľudia vyvolili za biskupa senátora a katechumena Euzébia, ktorého po krste vysvätili. No on len nerád preberal tento úrad, keďže nemal teologické vzdelanie. Preto si za svojho pomocníka vybral Bazila. Bazil prijal túto ponuku. V roku 364 bol vysvätený za kňaza. Aj na tomto mieste veľmi horlivo pôsobil. Postavil sa proti arianizmu, ktorý vtedy útočil proti pravej viere cez cisára Valenta a jeho prefekta Modesta. Popritom pamätal aj na tých, ktorí boli postihnutí krutým hladom v rokoch 367-8.
Po smrti biskupa Euzébia sa v roku 370 stal biskupom Bazil. Cézarea bola metropolitným sídlom pre jedenásť ďalších biskupstiev. Bazil bol teda aj arcibiskupom. Zriadil ústav pre chudobných, chorých, malomocných, pocestných a pre siroty. Na seba bol stále prísny. Žil veľmi jednoducho a skromne. Nemal nijaký dvor ani pre reprezentáciu ani pre pohodlie. Nemal dokonca ani kuchára. Takmer každý deň kázal. Napriek zastrašovaniu od cisárovho prefekta Modesta vytrval v pravej viere a nepoľavil nič ani zo svojich aktivít. To sa veľmi páčilo cisárovi Valentovi. Bazilovi daroval rozsiahle majetky, ktoré potom Bazil využil v prospech svojich chudobných.
Bazil má taktiež zásluhy na reforme liturgie. Skrátil a zjednotil obrad sv. omše. Jeho liturgia je vôbec prvá, ktorá bola napísaná a pevne stanovená s vylúčením rôznych ľubovoľných dodatkov podľa osobnej záľuby kňaza. Doteraz sa vo východnej Cirkvi používa liturgia, ktorá nesie jeho meno.
Biskupom bol síce len deväť rokov, no jeho rozsiahla činnosť poznačila celú Cirkev. Neúnavná práca a sebazapieravý život ho poznačili. Posledné týždne roku 378 strávil na lôžku a 1. januára 379 zomrel. Nemal ani päťdesiat rokov. No jeho vplyv bolo cítiť naďalej. O dva roky neskôr sa uskutočnil cirkevný snem (koncil) v Konštantínopole (Carihrade), kde aj zásluhou jeho učenia a jeho činnosti jednoznačne zavrhli arianizmus. Zostalo nám po ňom aj mnoho spisov: päť kníh proti Eunomiovi (vyvrátenie ariánskych bludov), homílie, asketické knihy a 366 listov. Bazil si vyslúžil titul „druhý Atanáz“, lebo tak ako sv. Atanáz neohrozene bojoval proti arianizmu a proti zasahovaniu svetskej vrchnosti do cirkevných záležitostí. Je „Otcom východného mníšstva“; jeho regulu prijali všetci východní mnísi. Doteraz jestvuje vo východnej Cirkvi Rehoľa sv. Bazila Veľkého.