Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Vietnamskí mučeníci
Vietnamskí mučeníci (Andrej Dung Lac a spol.)
Svätí
Sviatok: 24. november
† v rokoch 1625-1886
Dielo evanjelizácie Vietnamu, ktoré začalo na začiatku 16. storočia a stabilizovalo sa v prvých apoštolských vikariátoch na severe (Dang-Ngoai) a na juhu (Dang-Trong) v roku 1659, zaznamenalo pozoruhodný vývoj. Dnes je vo Vietname 25 diecéz – 10 na severe, 6 v centrálnej časti a 9 na juhu. Katolíkov je asi 6 miliónov (asi 10% populácie). Cirkevná hierarchia bola ustanovená pápežom sv. Jánom XXIII. 24. novembra 1960. Zásluhu na tom má aj krv mučeníkov, ktorí od prvých rokov kresťanstva vo Vietname položili svoj život za vieru. Sú medzi nimi misionári, kňazi z domorodých obyvateľov, ale aj laici. Všetci majú zásluhu na apoštolskej práci. Podľa rôznych písomností a zachovaných historických dokumentov, ich v priebehu 261 rokov (1625-1886) bolo okolo 130 000. Väčšina z nich bola pochovaná do anonymných hrobov, no spomienka na nich sa medzi vietnamskými katolíkmi uchovala živá.
Beatifikačné procesy 117 mučeníkov Vietnamu sa uskutočnili štyrikrát. V roku 1900 vyhlásil pápež Lev XIII. za blahoslavených 64 vietnamských mučeníkov, v roku 1906 pápež sv. Pius X. 8; v roku 1909 ten istý pápež 20; v roku 1951 pápež Pius XII. 25. Za svätých ich všetkých naraz vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1988.
Podľa národností: 11 Španielov (dominikáni – 6 biskupov a 5 kňazov), 10 Francúzov (Spoločnosť misionárov z Paríža – 2 biskupi a 8 kňazi), 96 Vietnamcov (37 kňazov – z nich 11 dominikánov a 59 laikov – z nich 1 seminarista, 16 katechistov, 10 dominikánskych terciárov a 1 žena).
Podľa dátumu smrti: 2 za vlády Trinha-Doanha (1740-1767), 2 za vlády Trinha-Sama (1767-1782), 2 za vlády Canha-Thinha (1782-1802), 58 za vlády kráľa Minha-Manga (1820-1840), 3 za vlády kráľa Thieua-Tria (1840-1847), 50 za vlády kráľa Tua-Duca (1847-1883).
Podľa spôsobu smrti: 75 ich zomrelo sťatím, 22 uškrtením, 6 upálením zaživa, 5 zomreli pri tom, ako im trhali telo na kúsky a 9 zomreli vo väzení na následky mučenia.