Sviatosť krstu
Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Richard
Richard, biskup
Svätý
Sviatok: 3. apríl
* okolo 1197 Wyche (Droitwich), Worcestershire, Anglicko
† 3. apríl 1253 Dover, Anglicko
Patrón cestujúcich
Sv. Richard sa narodil okolo roku 1197 v mestečku Wyche (Droitwich) v kraji Worcestershire v Anglicku. Je známy aj pod menom Richard z Chichesteru alebo Richard z Wyche. Ešte ako dorastajúcemu mladíkovi mu zomreli rodičia. Jeho starší brat mal ťažkú chorobu, a tak sa Richard sám ujal hospodárstva. Darilo sa mu. Boh požehnával jeho prácu a Richard tak zveľadil rodičovský majetok. Chorý brat mu odovzdal aj svoju časť zdedeného majetku za podmienky, že sa o neho postará. Richardovi priatelia sa ho zase snažili oženiť. Už bol aj zasnúbený s pracovitou, poctivou dievčinou. Vtedy však sa začal jeho brat báť, či naozaj sa Richard o neho postará, keď už bude mať vlastnú rodinu. Keď to Richard videl, roztrhal darovaciu zmluvu, vrátil majetok bratovi, zrušil zasnúbenie, rozlúčil sa so všetkými a odišiel študovať do Oxfordu. Tam sa vzdelával pod vedením budúcich biskupov Róberta Grossetesteho a Edmunda Richa. Žil veľmi skromne. Po štúdiách v Oxforde prešiel do Paríža a neskôr do Bologne na právnickú fakultu. V roku 1235 sa vrátil do Oxfordu a tam ho vymenovali za veľkého kancelára univerzity. Výdatne pomáhal svojmu bývalému učiteľovi Edmundovi Richovi, ktorý sa stal arcibiskupom v Canterbury. Tak si ho obľúbil, že odišiel s ním aj do vyhnanstva do Francúzska a zostal s ním až do jeho smrti. Pri jeho smrteľnom lôžku sa Richard rozhodol, že sa stane kňazom. Bol vysvätený a asi roku 1242 sa vrátil do Anglicka a pôsobil ako jednoduchý farár. Avšak nový canterburský arcibiskup Bonifác Savojský ho znovu povolal za svojho kancelára. Keď zomrel biskup v Chichesteri, na uprázdnené miesto bol navrhnutý ako kandidát práve Richard. Nebolo to však po vôli kráľovi Henrichovi III. Napriek všetkým problémom pápež Inocent IV. ho potvrdil v úrade. Richard bol vysvätený, ubytovať sa musel však v meste Tarring, keďže všetky biskupské majetky zhabal Henrich III. Kvôli nedostatku príjmov chodil po biskupstve peši a vo voľnom čase obrábal pôdu. Až po dvoch rokoch mu kráľ na dôrazné napomenutia pápeža vrátil skonfiškované majetky.
Richard však zostal stále veľmi jednoduchým. Bol láskavý, trpezlivý, štedrý, no aj prísny a spravodlivý. Staral sa o chudobných a často dal i to posledné, čo mali v biskupských zásobách, najmä v čase hladu a dražoby. V roku 1253 išiel na výzvu pápeža kázať na podporu križiackych výprav po Sussexe a Kente. Došiel aj do mesta Dover. Tam prechladol a následne ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť, dokonca svojim priateľom aj predpovedal, kedy zomrie. Stalo sa to 3. apríla 1253. Zomrel s krížom v rukách. Pochovali ho v Chichesteri. Na jeho hrobe sa udialo veľa zázrakov. Za svätého ho vyhlásil pápež Urban IV. v roku 1262.