Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
PATRIK
Patrik, biskup, misionár Írska
Svätý
Sviatok: 17. marec
* okolo 400 Banna Venta Berniae, pravdepodobne dnešný Banwell v Somerset alebo Old Kilpatrick v Škótsku
† 17. marec 461 alebo 491 Saul, Downpatrick pri Belfaste, Severné Írsko
Význam mena: urodzený (lat.) alebo patriaci (lat.-ír.-angl.)
Sv. Patrik sa narodil okolo roku 400 v rímskej provincii Británia v kresťanskej rodine. Otec bol bohatý, patril k mestským radcom. Patrik žil bezstarostným a príjemným životom, nevenoval sa ani štúdiu ani kresťanskej viere. Keď mal šestnásť rokov, otcov majetok prepadli írski piráti a Patrika spolu s inými odvliekli do Írska a tam ho predali za otroka. Jeho pán mu dal pásť ovce. V samote sa Patrika dotkla Božia milosť. Spoznal, že to, čo robil, nebolo správne. Obrátil sa, naučil sa úprimne modliť a trpezlivo znášať svoj ťažký osud. Po šiestich rokoch otroctva odtiaľ ušiel pravdepodobne do Galie (Francúzsko). Tam študoval za kňaza pod vedením sv. Germana, biskupa mesta Auxerre. Neskôr bol vysvätený za biskupa a určený pre Írsko. Snažil sa vždy získať na svoju stranu najprv kráľa a jeho šľachtu a potom poddaných. Najhorlivejších učil čítať a písať, staval kláštory pre mužov aj pre ženy. Jeho účinkovanie malo veľký úspech. Dostal sa aj tam, kde dovtedy žiaden iný kazateľ. Boli však aj ľudia, najmä druidi (pohanskí kňazi), ktorí boli proti nemu a proti novotám, ktoré zavádzal. Ohovárali ho, prenasledovali, raz ho dokonca uväznili. Prepustili ho až na zákrok vplyvných priateľov biskupa.
Sv. Patrik zorganizoval Cirkev v Írsku aj územne. Založil diecézy, ktoré sa pravdepodobne zhodovali s územnými časťami jednotlivých kmeňov. Snažil sa o to, aby vychoval čo najviac domorodých kňazov. Svoje biskupské sídlo mal v Armaghu, severozápadne od Belfastu. Zomrel v Saule pri Downpatricku (južne od Belfastu) asi okolo r. 461. Je uctievaný ako svätý, ale aj ako národný hrdina najmä v Írsku, v severnej Amerike a v Austrálii.