Sviatosť krstu
Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Sv. Ján Almužník
Ján Almužník, biskup
Svätý
Sviatok: 11. november; v Rímskom martyrológiu z roku 1956 bola spomienka uvedená na 23. januára
* okolo 550 (?) Amathus, Cyprus
† okolo 619 Cyprus
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)
Ján Almužník sa narodil približne okolo roku 550 a pochádzal z Cypru. Bol biskupom v Alexandrii v 7. storočí a preslávil sa tým, že dokázal do vtedajšej spoločnosti zaviesť princípy, aké vládli medzi ľuďmi len v časoch svätého účinkovania apoštolov Ježiša Krista. V Novom zákone v Skutkoch apoštolov sa v 4. kapitole o. i. píše: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“ Svätý Ján Almužník tento stav docielil vlastným príkladom. Po zaujatí postu alexandrijského patriarchu totiž vydal svojim kňazom tento príkaz: „Bratia moji! Nepatrí sa, aby sme sa viac starali o niečo iné ako o Spasiteľa Ježiša Krista. Iďte preto po meste a spíšte mi mená všetkých mojich pánov, nevynímajúc ani jedného.“ No a keď mu bratia nerozumeli, akých pánov má ich nový biskup na mysli, Ján Almužník situáciu vysvetlil slovami: „Tých, čo vy voláte žobrákmi a chudobnými, ja volám pánmi. Naozaj ich za takých považujem, lebo oni nám môžu pomôcť do neba.“
Keď týchto „pánov“ zrátali, bolo ich v Alexandrii okolo sedem tisíc. Im sa Ján Almužník ponúkol za otca a všetky svoje príjmy začal medzi nich rozdeľovať. Len takto osobným príkladom pohol srdciami boháčov, ktorí pochopili, že rozdávať je viac ako dostávať. Pri nástupe Jána Almužníka do úradu bolo v Alexandrii sedem kostolov. Pri odchode tohto svätca z úradu bolo v Alexandrii sedemdesiat Božích chrámov. A pri nich nemocnice, starobince, chudobince. Zomrel okolo roku 620. Pochovali ho v Carihrade, potom jeho zachované telo daroval turecký sultán kráľovi Matejovi Korvínovi pri príležitosti jeho korunovácie.
Od druhej polovice 15. storočia bolo jeho telo uložené v kráľovskej kaplnke v Budíne, odkiaľ sa po bitke pri Moháči roku 1526 dostalo na Bratislavský hrad a roku 1530 do Dómu sv. Martina, kde mu v 17. storočí/23. január 1632/ ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy vybudoval náhrobnú kaplnku, vyzdobenú slávnym rakúskym sochárom Georgom Raffaelom Donnerom.
Z jeho zachovaného tela dala Bratislava v októbri roku 2005 rebrovú kosť ruským pravoslávnym mníchom. Inú relikviu dostal už skôr svätcov rodný Cyprus.
Z jeho života:
Ján Almužník slúžil sv. Liturgiu. V sv. Liturgii ako sa obrátil k ľuďom, videl medzi nimi toho človeka, o ktorom počul, že sa na neho hnevá. Svätý patriarcha zišiel od oltára, pristúpil k nemu, objal ho a nepustil ho, dokiaľ mu ten neprisľúbil, že sa nebude hnevať. Potom sa vrátil k oltáru a pokračoval v slúžení sv. Liturgie s týmito slovami Otčenáša: „a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom.“, sa prítomní pustili do plaču. Po sv. Liturgii nejeden z nich šiel k svojmu nepriateľovi a zmieril sa s ním.