Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Sv. Hieronym Emiliani
Hieronym Emiliani, kňaz
Svätý
Sviatok: 8. február
* 1486 Benátky, Taliansko
† 8. február 1537 Somasca, Taliansko
Význam mena: človek svätého mena (gr.)
Atribúty: putá, zložené ruky, odev mnícha, lebka
Patrón sirôt a opustených detí
Hieronym sa narodil v roku 1486 v starej šľachtickej rodine v Benátkach. Jeho otec bol senátorom a matka pochádzala z rodu dóžov. O jeho detstve a mladosti až do roku 1511 nevieme nič, ale zrejme sa venoval vojenskému povolaniu, ktoré sa vtedy považovalo za jediné čestné zamestnanie pre šľachtických mladíkov. V roku 1508 sa dostal do žalára počas vojny pri rieke Piave. Tam začal rozmýšľať nad svojím životom. Obrátil sa a urobil sľub, že keď sa dostane z väzenia von, svoj život zasvätí Bohu. Po vyslobodení sa ešte niekoľko rokov venoval vojenčine. Až v roku 1519 sa vrátil do Benátok, odložil svoje hodnosti a rozhodol sa žiť len pre chorých a trpiacich. V prospech chudobných sa vzdal aj svojho majetku. V roku 1528 vypukol v Benátkach ako aj v celom Taliansku mor. Hieronym na vlastných pleciach odnášal chorých a chudobných do nemocnice. Zbieral osirotené deti, zriadil pre ne dom, kde sa o ne staral po stránke telesnej, vzdelanostnej i duchovnej. Popritom sa aj sám nakazil morom, no zázračne bol z neho uzdravený. Veľmi dobre vedel aj o nemravnosti, ktorá panovala v talianskych mestách. Chodil po vrchnostiach a prosil, aby domy nemravnosti zatvorili. Sám založil útulok pre padlé dievčatá.
Keď sa stal kňazom, horlivo vyučoval po mestách aj dedinách katechizmus. Časom sa k nemu pripojili aj iní kňazi a v roku 1532 si spoločne postavili na odľahlom mieste pri dedine Somaska spoločný dom sv. Bazila. Tam sa venovali pod Hieronymovým vedením výchove opustených detí. Neskoršie bola táto spoločnosť povýšená na Kongregáciu rehoľných klerikov zo Somasky. Ich úlohou bolo starať sa o opustené deti, chudobných, chorých a mentálne postihnutých. Takýchto domov vzniklo potom na okolí ešte niekoľko. Keď ich Hieronym na sklonku roka 1534 ponavštevoval, vrátil sa do Somasky. Pri ústave si spravil chyžu, v ktorej nemal nič, chcel tam do konca života žiť ako pustovník. Postil sa, umŕtvoval a modlil. Keď znovu vypukli na okolí choroby, išiel zase ošetrovať chorých. Začiatkom roka 1537 sa nakazil a 8. februára zomrel. Za svätého bol vyhlásený v roku 1767.