Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Šimon a Júda

Šimon, apoštol
Svätý
Sviatok: 28. október
* ?
† 1. stor. Babylon, dnes Han-al-Mahawil, Irak (?)
Šimon apoštol sa nazýval Horlivcom, pretože bol zástancom prísnej vernosti židovskému zákonu, pravdepodobne patril ku skupine zelótov, ktorí horlili za zákon. Stal sa apoštolom. Západná tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Egypte a potom odišiel aj so sv. Júdom do Perzie, kde obidvaja podstúpili mučenícku smrť. Východná tradícia hovorí, že zomrel prirodzenou smrťou v Edese.
Júda Tadeáš, apoštol
Svätý
Sviatok: 28. október
* ?
† 70 (?) Babylon, dnes Han-al-Mahawil, Irak (?)
Význam mena: Júda: horlivý spolupracovník (Boha) (hebr.-gr.); Tadeáš: chvályhodný (aram.)
Apoštol Júda s prímením Tadeáš bol synom Kleofáša a Márie, ktorá sa vo Svätom písme nazýva sestrou Panny Márie. Kvôli tomuto aj Júdu nazývali Ježišovým bratom, teda príbuzným. Júdovým bratom bol apoštol Jakub Mladší, prvý jeruzalemský biskup, a Šimon, druhý jeruzalemský biskup. Kedy sa stal Júda Ježišovým učeníkom, nevieme. Z mimobiblických správ sa zdá, že bol ženatý, mal viacero detí a pôvodom bol roľník. V evanjeliu nemáme o ňom veľa správ. V Jánovom evanjeliu pri poslednej večeri máme zachytené jeho slová, keď sa pýtal Ježiša, komu sa chce zjaviť – či len im alebo aj celému svetu (Jn 14).
Podľa tradície Júda po Zoslaní Ducha Svätého ohlasoval evanjelium v Júdsku, Samárii, Sýrii a Mezopotámii. Po čase prišiel do Jeruzalema, kde vtedy zomrel mučeníckou smrťou jeho brat (okolo r. 54-62?)– prvý jeruzalemský biskup apoštol Jakub Mladší. Odtiaľ znova prešiel Júda Tadeáš do Mezopotámie a asi aj do Perzie, kde sa údajne spojil s apoštolom Šimonom Horlivcom, od ktorého sa potom už neodlúčil.
Okolo roku 64 napísal list, ktorý patrí medzi tzv. katolícke listy Nového zákona. Nebol totiž určený len nejakej cirkevnej obci alebo osobnosti, je adresovaný všetkým kresťanom, teda je všeobecný, katolícky. List bol známy, dosvedčuje to aj skutočnosť, že ho cituje sv. Peter vo svojom Druhom liste. Júda napomína veriacich k stálosti vo viere a varuje pred hriechom a bludmi, ktoré sa vtedy začínali šíriť.
Asi okolo roku 70, v dobe zničenia jeruzalemského chrámu bol Júda Tadeáš aj so Šimonom Horlivcom umučený v Suanire pri Babylone. O spôsobe umučenia nevieme nič, no možné bolo ukrižovanie, keďže tento trest bol veľmi rozšírený. Podľa inej tradície títo dvaja svätci podstúpili mučeníctvo v Arménsku, kde im odpílili údy a potom ich sťali. Na tomto môže byť postavené aj ich zobrazovanie – s pílou a sekerou. Na Slovensku sa sv. Júda Tadeáš vzýva ako pomocník v mimoriadne ťažkých situáciách.