Sviatosť krstu
Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
JÁN Z BOHA, rehoľník
Ján z Boha, zakladateľ rádu Milosrdných bratov
Svätý
Sviatok: 8. marec
* 8. marec 1495 Montemor-o-Novo, Portugalsko
† 8. marec 1550 Granada (Španielsko)
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)
Atribúty: košík; nesúci dieťa Ježiša s granátovým jablkom
Patrón chorých, doktorov, nemocníc, kníhkupcov, kníhtlačiarov
Ján sa narodil 8. marca 1495 v obci Montemóro pri Evore, východne od Lisabonu (Portugalsko), v chudobnej rodine. Rodičia ho od malička vychovávali v kresťanských zásadách. Keď mal osem rokov, ušiel z domu. Hovorí sa, že ho nalákal okoloidúci, ktorý v ich dome jednu noc prenocoval. Cestoval do Španielska. Madrid vykreslil v takých nádherných farbách, že chlapec zatúžil sa tam dostať. Matka z náhleho zmiznutia syna ochorela a po troch týždňoch umrela. Otec potom vstúpil k františkánom. Chlapcov sprievodca ho však opustil, len čo prekročili španielsku hranicu. Ján si musel nájsť nejakú prácu, aby prežil. Prijal ho istý gazda za pastiera. Keďže Ján bol svedomitý a usilovný, gazda si ho obľúbil, neskôr dokonca chcel, aby si vzal jeho dcéru za ženu. No Ján túto ponuku odmietol, lebo už predtým spravil sľub čistoty. Aby nepodľahol jeho ponuke, dal sa v roku 1522 zapísať do armády. Dostal sa do skazeného prostredia vojakov. Síce nechcel nasledovať zlé počínanie, ale predsa to malo na neho vplyv – začal zanedbávať svoje náboženské povinnosti. Vtedy Boh na neho dopustil veľké súženie. Kvôli tomu, že nebolo v jeho silách ustrážiť vojnovú korisť tak, aby ju nerozkradli, stotník ho chcel obesiť. Už-už sa to malo stať, keď prišiel vyšší veliteľ a dal mu milosť s podmienkou, že opustí vojsko. Ján s radosťou a vďakou voči Bohu odišiel a vrátil sa späť do Oropesy ku gazdovi, kde aj predtým pracoval. Ten ho s radosťou prijal. No po štyroch rokoch znova začal s ponukami na sobáš. Ján sa zase dal zapísať do vojska, tentoraz na výpravu proti sultánovi Sulejmanovi I., ktorý roku 1532 tiahol do Uhorska. No pri Viedni bol porazený a po bitke bolo španielske vojsko rozpustené. Ján sa cítil teraz celkom voľný a zaumienil si, že pôjde pozrieť domov rodičov. Bol veľmi prekvapený, keď našiel v rodičovskom dome neznámych ľudí. Po dlhom zisťovaní prišiel na to, čo sa stalo. Bolo mu to veľmi ľúto. Po niekoľkých dňoch odišiel do Sevilly, tam sa stal pastierom u istej grófky. No nemal pokoja. Odišiel do Afriky, aby sa mohol venovať kresťanským otrokom. Pracoval tam ako robotník a staral sa o jedného chorého šľachtica, ktorý tam bol vo vyhnanstve. Po čase však dostal povolenie vrátiť sa do Španielska, a tak sa vrátil a zobral so sebou aj Jána. Ján sa potom usadil v Granade a otvoril si kníhkupectvo.
V roku 1539 počul v Granade kázať apoštola Andalúzie Jána z Avily. Keď počul jeho slová, urobili naň veľký dojem. Nahlas sa rozplakal a utekal domov. Cestou volal o milosrdenstvo, trhal si vlasy a bradu a napokon sa hodil na zem a plakal. Potom utekal domov, vošiel do svojho kníhkupectva. Svetské knihy roztrhal a vyhodil, modlitebné knihy a obrázky rozdal chudobným. Potom rozdal všetko ostatné, čo mal. Keď už nemal čo rozdávať, pustil sa len v spodnom odeve po meste a prosil okoloidúcich, aby sa za neho modlili. Mestský dozor ho dal zavrieť do blázinca. Keď sa o tom dopočul Ján z Avily, navštívil ho a porozprával sa s ním. Až potom sa Ján utíšil. Upokojil sa natoľko, že mu dovolili chodiť po dome bez stráženia, mohol opatrovať iných a konal aj iné služby. Po čase ho prepustili, vrátil sa do Granady. Nemal nič. Každé ráno chodil na sv. omšu, potom išiel do lesa, nazbieral drevo, predal ho a za utŕžené peniaze kupoval chlieb a rozdával chudobným. V tých časoch bola v Španielsku veľká bieda. Jánove prostriedky nestačili. Bohatí mu však začali sami dávať almužnu, aby mohol robiť viacej dobra. Peňazí sa mu nazbieral toľko, že roku 1540 mohol postaviť v Granade nemocnicu so 47 posteľami. Našli sa však aj ľudia, ktorí ho ohovárali. On to pokorne znášal. Seba pokladal za najhoršieho spomedzi všetkých. Granadský arcibiskup mu pri istej príležitosti dal osobitné rúcho sivej farby. Poučil ho, že čnosť chudoby nespočíva v špinavých a roztrhaných šatách. Dal mu meno Ján z Boha. Tak vlastne vznikol rád Milosrdných bratov. K Jánovi sa pridružili aj viacerí. V roku 1548 založili nemocnicu v Tolede. V Granade zase upravil jeden opustený kláštor na útulok pre ľudí bez prístrešia. Pomáhal, kde mohol, nerobil žiadne rozdiely medzi ľuďmi.
Raz na jar išiel k rozvodnenej rieke Genil pri Granade, ktorá so sebou strhávala aj množstvo dreva. Dostal však zimnicu, preto sa chcel vrátiť domov. No zrazu zbadal, že rieka strhla akési dieťa. Rýchlo sa vrátil a skočil do studenej vody. Dieťa zachránil, no sám smrteľne ochorel. Musel si ľahnúť do postele. Vedel, že niet pomoci. Dal sa ešte na nosidlách nosiť od postele k posteli, aby videl každého zo svojich nemocných. Navštívil ho aj arcibiskup. Po prijatí sviatostí zomrel 8. marca 1550. Hoci sám nezamýšľal založiť rehoľu, ani nezostavil nejaké pravidlá pre svojich spoločníkov, po jeho smrti vznikla rehoľa so svojimi pravidlami, ktorú schválil pápež sv. Pius V. v roku 1571 a potom Sixtus V. v roku 1586. Okrem troch sľubov – čistoty, chudoby a poslušnosti, členovia skladali ešte aj ďalší sľub – bezplatne opatrovať chorých, bez rozdielu vierovyznania. Ján z Boha bol vyhlásený za svätého roku 1690. Jeho telesné pozostatky odpočívajú v katedrále v Granade, ktorá je mu zasvätená.