Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Urban V.
Urban V., pápež
Blahoslavený
Sviatok: 19. december
* 1310 (?) hrad Grisac pri Le Pont-de-Montvert, Francúzsko
† 19. december 1370 Avignon, Francúzsko
Atribúty: pápežská tiara, kalich, palma
Význam mena: obyvateľ mesta (z lat.)
Pápež Urban V. sa vlastným menom volal Guillame (Viliam) de Grimoard. Narodil sa roku 1310 na zámku Grisac v južnom Francúzsku. Študoval v Montpellier a v Toulouse. Po štúdiách vstúpil k benediktínom v Marseille. V štúdiách pokračoval a získal doktorát z cirkevného práva. Po čase sa stal opátom opátstva St. Germain v Auxerre a neskôr opátstva sv. Viktora v Marseilles. Pôsobil aj ako pápežský legát v Taliansku, keďže v tom čase bolo pápežským sídlom mesto Avignon vo Francúzsku. V roku 1362 bol zvolený za pápeža, hoci nebol ani kardinálom a nebol ani na konkláve. Bol šiestym pápežom, ktorý sídlil v Avignone. Aj ako pápež viedol mníšsky spôsob života. Žil v chudobe, mal stanovený čas na modlitbu a štúdium. Uskutočnil viaceré reformy – znížil desiatky, reformoval stanovy univerzít a založil nové univerzity, podporoval chudobných študentov a snažil sa pozdvihnúť aj samotné mesto Rím. Dal zrenovovať Vatikán a Laterán. V roku 1367 sa vrátil do Ríma, dúfal, že tam bude môcť ostať ako pápež. No kvôli nepokojom a vzburám v samotnom Ríme a aj konfliktom medzi Anglickom a Francúzskom sa vrátil späť do Avignonu, aj keď jeho súčasníčka sv. Brigita Švédska naliehala, aby zostal v Ríme. Predpovedala mu, že zakrátko po návrate do Avignonu zomrie. Tak sa aj stalo. Do Avignonu prišiel 24. septembra 1370 a zomrel po krátkej a ťažkej chorobe 19. decembra toho istého roku. Až do smrti mu však stále ležalo na srdci mesto Rím, zaujímal sa, ako sa vyvíja situácia a z celého srdca si želal, aby tam zavládol poriadok a sloboda. Pochovali ho v Marseille. Počas nepokojov vo Francúzsku jeho hrob rozmetali. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež bl. Pius IX. v roku 1870.