Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
KAZIMÍR
Kazimír, princ
Svätý
Sviatok: 4. marec
* 1458 Krakov
† 4. marec 1484 Grodno, Litva (dnes Hrodna, Bielorusko)
Význam mena: túžiaci po pokoji (z poľ.)
Atribúty: koruna, ľalia, pergamen
Patrón Litvy, Poľska; patrón v pokušeniach proti čistote
Poľský princ Kazimír sa narodil 3. októbra 1458 v Krakove, ako tretí z trinástich detí poľského kráľa Kazimíra IV. a Alžbety Rakúskej, dcéry cisára Albrechta II. Jeho matka bola veľmi nábožná a dbala na náboženskú výchovu svojich detí. Výdatne jej v tom pomáhal krakovský kanonik, známy historik, Ján Dlugosz, ktorý bol veľmi učeným, no zároveň aj veľmi pokorným kňazom. Princ Kazimír bol mimoriadne nadaný, jeho vedomosti sa rozvíjali veľmi rýchlo. Kňaz Ján Dlugosz bol pre neho ideálnym vychovávateľom – do správnej miery milujúcim i prísnym.
Na žiadosť uhorskej šľachty, poslal otec ani nie pätnásťročného Kazimíra, aby viedol vojsko proti uhorskému panovníkovi, Matejovi Korvínovi. Ukázalo sa však, že vojská Mateja Korvína boli početnejšie. Okrem toho uhorskú šľachtu si získal späť, a tak poľské vojská sa radšej sami stiahli. Mladý Kazimír sa tomu len potešil, pretože netúžil po svetských hodnostiach. Jeho otec sa však hneval, že sa výprava nepodarila. Kazimír sa zo strachu pred ním utiahol na vzdialený zámok, až kým sám pápež o niekoľko mesiacov neprispel k ich zmiereniu.
Uprostred hluku kráľovského dvora sa Kazimír zaoberal náboženskými vecami. Žil v úplnej utiahnutosti a v tichosti. Spával na holej zemi a prísne sa postil. Včasráno chodieval na sv. omšu. Veľa rozjímal. Často sa zamýšľal nad utrpením Pána Ježiša a v duchu ho sprevádzal na krížovej ceste. Popri tom však nezanedbával chudobných, opustených a väzňov. Bol jediným, ktorý sa odvážil otcovi povedať o všetkej nespravodlivosti a o potrebe voči chudobným. Často sa delil s tým, čo mal. V obrane viery bol neúprosný. Vďaka nemu nemohli bludári ovládnuť chrámy a prestavať ich podľa svojich predstáv. Kazimír bol neobyčajne oddaný Panne Márii. Aj na jeho rakve sa nachádzajú slová jeho obľúbenej hymny: „Omni die dic Mariae“ (Každú chvíľu spievaj Márii). Všetci na neho naliehali, aby sa oženil s dcérou Ferdinanda III. On však nechcel. Predpovedal, že čoskoro zomrie. To sa aj stalo. Ťažko ochorel na tuberkulózu. Zomrel 4. marca 1484 na zámku v Grodne (Litva). Nemal ani dvadsaťšesť rokov. Jeho telo preniesli do hlavného mesta Vilnius a tam v katedrále v kaplnke Matky Božej ho pochovali. Za svätého ho vyhlásil pápež Lev X. v roku 1521. Ikonografia ho veľmi často zobrazuje s pergamenom v ruke, s citáciou jeho obľúbenej piesne a s ľaliou. Slávna jej jeho podobizeň stvárnená Carlom Dolcim.