Sviatosť krstu
Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Klement I.
Klement I., pápež a mučeník
Svätý
Sviatok: 23. november
* okolo 50 Rím
† 97 (alebo 101) Rím (?) alebo Chersones, dnes ruiny pri Sevastopole, Krym (?)
Atribúty: kotva, kríž, kniha, palium
Význam mena: láskavý, mierny, pokojný (z lat.)
Sv. Klement bol tretím nástupcom sv. Petra na pápežskom stolci. Cirkev spravoval asi v rokoch 92-99, no s istotou to nevieme určiť. Môže byť, že je tým Klementom, ktorého Pavol radí medzi svojich „verných spolupracovníkov v liste Filipanom 4,3. Ani to sa však nedá dokázať. Podľa Tertuliána Klement nastúpil sa stolec sv. Petra hneď po Petrovi v roku 68. Naproti tomu v zozname rímskych biskupov, ktorý nám zostal zachovaný prostredníctvom Ireneja a Euzébia, je Klement až na treťom mieste po Petrovi, to znamená po Línovi a Klétovi (Anaklétovi). Ohľadom udalostí počas Klementovho pontifikátu nevieme veľa okrem schizmy, ktorá nastala v Korinte, kde sa niektorí z mladších členov postavili proti hierarchii. Kvôli tejto situácii napísal pápež Klement List Korinťanom, ktorý sa nám zachoval dodnes. Poukazuje v ňom na právomoc, ktorú dal Kristus apoštolom a tí svojim nástupcom. Upozorňuje, že cirkevná obec nemá právo zosadiť svojho biskupa a má byť podriadená hierarchii. List bol napísaný veľmi dobrým štýlom a z rozprávania Dionýza v pol. 2. storočia sa zdá, že ho v Korinte aj prijali. Okrem toho sa v Liste hovorí aj o prenasledovaní kresťanov za čias cisára Neróna, o mučeníckej smrti sv. Petra a Pavla, o pomeroch v prvotnej Cirkvi atď. Podľa tradície za vlády cisára Trajána vzniklo proti Klementovi pobúrenie v meste. Prefekt mesta Mamertinus chcel utíšiť vzburu, a tak dal Klementa zatknúť. Na rozkaz cisára bol odsúdený na prácu v mramorových baniach na Kryme. Tam sa však vďaka nemu obrátilo toľko pohanov na kresťanstvo, že sa dostal pred pohanský súd, ktorý ho odsúdil na smrť. Hodili ho do mora s kotvou priviazanou na krk. Stalo sa to asi roku 100. Telo vytiahol jeden z Klementových učeníkov – Fébus a pochovali ho. Asi v roku 860 jeho pozostatky našiel sv. Cyril a Metod, ktorí ich preniesli do Konštantínopolu, na Veľkú Moravu a následne aj do Ríma. Niektoré relikvie sa nachádzajú v bazilike sv. Klementa.