Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Sv. Timotej a Títus
Títus, biskup
Svätý
Sviatok: 26. január
* Grécko (?)
† okolo 97 (?) Kréta, Grécko
Význam mena: divá holubica (lat.)
Atribúty: žiarivá tvár, rúcajúci sa pohanský chrám
Timotej, biskup
Svätý
Sviatok: 26. január
* Lystra, dnes Kilistra (Gökyurt) pri meste Konya, Turecko
† 97 (?) Efez, dnes ruiny pri meste Selçuk, Turecko
Význam mena: oddaný Pánovi (gr.)
Atribúty: kyjak, kameň
Sv. Timotej a Títus boli dobre známi v prvých kresťanských časoch. Ich mená podnes má v ušiach každý kresťan už len preto, že boli blízkymi spolupracovníkmi sv. apoštola Pavla, ktorý im napísal osobitné listy – Timotejovi dva a Títovi jeden. Z týchto listov a zo Skutkov apoštolských si môžeme rekonštruovať niekoľko udalostí z ich života.
Títus patrí medzi tých, ktorí sa obrátili z pohanstva na kázanie sv. apoštola Pavla. Nevieme, kde sa narodil, nevieme nič presné o jeho príbuzných. Podľa listu Galaťanom bol pohanom, pokrstil ho sám Pavol. Okolo roku 50 sa stal Pavlovým spoločníkom na ceste do Jeruzalema na prvý cirkevný snem, keď vznikol spor ohľadom obriezky pokrstených pohanov. Títus bol z tých, ktorí sa nedali obrezať. V roku 56 Pavol poslal Títa do Korintu, aby tam spravil poriadok, lebo tam vznikli roztržky medzi veriacimi. Neskôr ho ustanovil za biskupa na ostrove Kréta. Pravdepodobne roku 66 mu napísal list, v ktorom mu dáva otcovské rady a pokyny pre jeho ťažkú službu na Kréte, kde bolo vtedy veľa skazených ľudí. Sám Pavol naznačuje v Liste Timotejovi, že Títus na istý čas odišiel do Dalmácie, aby aj tam zaniesol učenie Ježiša Krista. Preto si ho aj Slovania v Dalmácii ctia ako otca svojej viery. Títus sa potom vrátil na Krétu a tam zostal až do svojej smrti. Zomrel vo veku 94 v Gore na Kréte, tam ho aj pochovali. Jeho pozostatky odovzdal 15. mája 1966 pápež Pavol VI. pravoslávnemu metropolitnému chrámu v Heraklione na Kréte ako prejav túžby po zjednotení.
Asi v roku 45 bol Pavol v maloázijskom meste Lystra. Na jeho kázanie sa tam obrátili dve ženy – Loida a jej dcéra Eunika. Eunika bola matkou Timoteja, ktorého od detstva vychovávala v kresťanskej viere. Pavol sa potom roku 50 vrátil do Lystry a zobral si mladého Timoteja za spoločníka a sprievodcu. Vysvätil ho za kňaza a zveroval mu zodpovedné úlohy. Pavol ho neskôr vysvätil za biskupa a zveril mu biskupstvo v Efeze. Pavol mu tam napísal dva listy – jeden z Macedónie a druhý z väzenia v Ríme. Povzbudzuje ho, aby nestrácal horlivosť v službe Bohu. Podľa apokryfu Skutky Timotejove bol zabitý v Efeze 22. januára 97 kvôli tomu, že vystúpil proti nemravným slávnostiam na sviatok pohanskej bohyne Artemis. Jeho telesné pozostatky sa uctievajú v kostole San Giovanni in Fonte v Ríme.