Sviatosť krstu
Sviatosť krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).
V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.
Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.
Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.
(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.
Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Akých krstných rodičov si treba vybrať?
Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.
Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.
Matúš
Matúš, apoštol a evanjelista
Svätý
Sviatok: 21. september
† po 42 Partsko, Mezopotámia (?)
Atribúty: kniha evanjelií, človek, anjel, meč, peňaženka
Význam mena: Boží muž (z hebr.)
Patronát: Patrón bankárov, taxikárov
Sv. Matúš je jedným z dvanástich apoštolov. Jeho pôvodné meno bolo Lévi. Bol vyberačom mýta, teda colníkom alebo mýtnikom v časoch Ježišových. Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali, nazývali ich verejnými hriešnikmi (publikánmi). Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním. Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí. Pri jednej príležitosti – bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu – ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním. Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil. Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií. Z toho vyplýva, že mal zmysel pre vyššie veci, že nebol úplne ponorený v peniazoch a hmote.
Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni. Tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii. Neznámy je aj dátum a miesto jeho smrti. Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, dal ho zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus. Stalo sa to kvôli tomu, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi. Matúšove pozostatky boli objavené v roku 1080 v Salerne v južnom Taliansku. Nevie sa, ako sa tam dostali. Umiestnili ich do chrámu, ktorý tam dal postaviť pápež Gregor VII. Symbolom evanjelistu Matúša je kniha evanjelií a postava človeka – je to preto, lebo svoje evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista.