Pohrebné obrady
Pohrebné obrady
Pri nahlásení pohrebu je potrebné priniesť:
Ako postupovať pri nahlásení pohrebu?
Aby ste mohli na faru doniesť potrebné dokumenty, je nutné najskôr navštíviť Matričný úrad (v mieste úmrtia), kde vám vystavia Úmrtný list. Radi vám takisto poradia v ďalšom postupe.
Skôr ako prídete na faru, pokúste sa kontaktovať správcu cintorína, aby ste sa informovali o možnosti a podmienkach nájmu chladiacej miestnosti a obradnej miestnosti na cintoríne vo Veľkých Uherciach.
Po výbere pohrebnej služby a predbežnom dohodnutí termínu pohrebu s nimi, príďte, prosím, na faru so všetkými potrebnými papiermi, aby sme mohli odsúhlasiť, prípadne pozmeniť definitívny termín pohrebu.
Ak zvažujete kremáciu...
Cirkev (navzdory rozšírenému mylnému vedomiu) neodsudzuje prax kremácie, avšak nariaďuje, aby sa i popol zo zosnulého riadne pochoval. Kongregácia pre náuku viery vydala dňa 15.08.2016 inštrukciu, v ktorej vysvetľuje toto nariadenie a zakazuje veriacim ponechávať si popol zo zosnulého v domácnostiach, či iných miestach, alebo ho rozsýpať. Tým pozostalým, ktorí by mali takýto úmysel, má kňaz odmietnuť katolícky pohreb.
Obetovanie Panny Márie
Obetovanie Panny Márie
Sviatok: 21. november
Sviatok obetovania Panny Márie má svoj základ v Mojžišovom zákone, ktorým sa Izraeliti riadili. V knihe Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) sa píše: „Keď sa pominú dni jej (matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“ (Lv 12,6-8) Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do jeruzalemského chrámu, ktorý nahradil „stánok zjavenia“ na púšti. Mnohí nábožní Židia obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom, ako to urobili aj rodičia Panny Márie Joachim a Anna. Po obetovaní ju nechali na výchovu vo výchovno-vzdelávacom ústave pre dievčatá. Tam ich viedli k čnostnému životu a službe Bohu, vzdelávali sa v Písmach, slúžili v chráme, doprevádzali bohoslužby spevom, vyšívali rúcha. Okrem toho ich však učili aj domácim prácam – varenie, upratovanie a podobne. V ústave mohlo každé dievča pobudnúť niekoľko rokov a potom sa vrátilo domov.
Začiatky slávenia sviatku siahajú do 6. storočia. Slávili ho v Jeruzaleme 21. novembra 543 v kostole Panny Márie. Od roku 730 ho slávili v celej východnej Cirkvi. Na západe ho prvýkrát slávil pápež Gregor XI. v roku 1372 v Avignone v pápežskej kaplnke. V druhej polovici 15. storočia pápeži Pius II. a Pavol II. zaviedli na tento sviatok odpustky. Slávenie sviatku sa šírilo ďalej, až koncom 16. storočia ho pápež Sixtus V. nariadil sláviť v celej Cirkvi.
V obrade nášho krstu sa nachádza časť, ktorá súvisí so starozákonným zvykom obetovania detí Pánu Bohu. Na záver obradu, pred požehnaním, rodičia obetujú svoje dieťa Pánu Bohu slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“